V Bernských Alpách dokončili projekt, ktorý by u nás pravdepodobne neprešiel ani cez prvé kolo povoľovaní. Do skaly sa strieľalo dynamitom, do svahov osádzali 55-metrové podpery a v nadmorskej výške takmer 3 000 metrov vyrástli úplne nové stanice lanovky. Švajčiari to však neberú ako škandál, ale ako investíciu do budúcnosti regiónu. O téme píše bernerzeitung.
Modernizácia lanovky na vrchol Schilthorn stála 114 miliónov frankov (123 miliónov eur) a trvala 4 roky. Projekt bol dokončený o 4 mesiace skôr a bez vážnych pracovných úrazov. Výsledkom je rýchlejšia, odolnejšia a kapacitne presnejšie nastavená doprava turistov na jeden z najikonickejších vrcholov Álp. Prevádzkovateľ Schilthornbahn AG pritom tvrdí, že bez takéhoto zásahu by región postupne strácal konkurencieschopnosť.
Na vrchol o desať minút rýchlejšie
Kľúčovou novinkou je spustenie priamej trasy, ktorá cestujúcim ušetrí približne 10 minút času, čo znamená, že na vrchol sa dostanú za zhruba 22 minút. Technici kládli dôraz najmä na plynulosť a vďaka precíznej synchronizácii jednotlivých úsekov sa eliminovalo čakanie v radoch. Systém je navyše plne flexibilný a umožňuje skracovať intervaly podľa aktuálnej hustoty návštevníkov.
Najvýraznejším technickým parametrom je však extrémny sklon prvého úseku, pričom kabína sa do tohto stúpania pohybuje rýchlosťou približne 43 km/h. Práve tento údaj radí lanovku medzi najvýnimočnejšie projekty v Alpách.
Nová trasa je vedená najpriamejším možným smerom a úplne obchádza horskú dedinu Gimmelwald, ktorá bola doteraz súčasťou hlavnej linky. Jej dopravné spojenie však zostáva zachované pôvodnou lanovkou.
Okrem komfortu prináša modernizácia aj vyššiu stabilitu. Namiesto klasickej obehovej lanovky bol zvolený systém Funifor, ktorý je výrazne stabilnejší vo vetre a umožňuje celoročnú prevádzku aj pri náhlych zmenách počasia. Výsledkom je spoľahlivejšie spojenie fungujúce počas väčšiny roka a to aj v podmienkach, ktoré by staršie typy lanoviek odstavili.
Úzky profil nie je doprava, ale jedlo
Zatiaľ čo modernizácia prepravného systému úspešne vyriešila plynulosť dopravy, novým „úzkym profilom“ strediska sa stávajú stravovacie služby. Kapacita lanovky je nastavená na približne 800 osôb za hodinu, no infraštruktúra na samotnom vrchole naráža na svoje limity. Legendárna otočná reštaurácia Piz Gloria spolu so samoobslužnou časťou aktuálne nedokážu v nárazových časoch obslúžiť všetkých prichádzajúcich turistov súčasne. Reštaurácia má približne 400 miest a samoobsluha ďalších 150.
Prevádzkovateľ na tento nepomer reaguje strategickým plánom, ktorého cieľom je rozptýliť návštevníkov ešte pred dosiahnutím konečnej stanice. Riešením má byť nová reštaurácia v priestoroch medzistanice, ktorá odľahčí vrcholovú infraštruktúru a ponúkne alternatívu k doteraz preťaženým prevádzkam. Turistom sa zároveň dôrazne odporúča využívať rezervačné systémy. V opačnom prípade sa vystavujú riziku, že kým cesta nahor trvá len pár minút, na voľný stôl a jedlo budú v radoch čakať podstatne dlhšie.
Zásah do hôr obhajujú jednoducho
Masívna stavebná činnosť vo vysokohorskom teréne síce vyvolala vlnu kritiky, vedenie spoločnosti však zásahy do prírody obhajuje nekompromisnou ekonomickou realitou. Keďže cestovný ruch predstavuje pre región kľúčový zdroj príjmov, modernizácia infraštruktúry je podľa kompetentných nevyhnutná. Riaditeľ spoločnosti Christoph Egger v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o bezohľadné ničenie prostredia, ale o nevyhnutnú investíciu do budúcnosti a životaschopnosti obcí v údolí, ktorým by bez nových atrakcií hrozil postupný úpadok.
Ambiciózny projekt cieli na 10 až 15 % nárast počtu turistov v nasledujúcich rokoch, pričom návratnosť investície sa odhaduje na približne jedno desaťročie. Švajčiarski investori sú presvedčení, že nová architektúra do horskej krajiny prirodzene zapadá a citlivý rozvoj technickej infraštruktúry je dnes jedinou cestou, ako udržať alpské regióny konkurencieschopné.
